BLOG

…. keď je Spišský extrém, extrém len keď si to pripustíš … ;)

… lepší pocit z Extrému  😎 …

Minulý ročník Špišského Extrému sa mi vryl hlboko do srdca …. a do svalov  😆 a preto som sa rozhodla absolvovať tento pretek opäť. Na jednej strane hlavne preto, že ma tieto “ultra” a “extra” veci bavia čím ďalej tým viac. A na strane druhej, patrilo by sa obhájiť minuloročné prvenstvo, aby sa nepovedalo, že to bolo len “šťastie nováčika” 😀 . 

Pokračovať v čítaní “…. keď je Spišský extrém, extrém len keď si to pripustíš … ;)”

Bike Jam Kuchyňa – po tretie …

Prvý májový víkend sa v Kuchyni uskutočnil ďalší ročník Bike Jam 24 hodinového MTB maratónu v Kuchyni a my s Maruš opäť nechýbame. Veď tento okruh máme radi 🙂 .  Príjemná traťka na začiatok sezóny  😎 . V mojom prípade však nadšenie trvalo len dovtedy, kým som na vlastnej koži neucítila, čo presne znamená upozornenie:      “POZOR – úplne nová, rýchlejšia a náročnejšia trať !!!” 😆  😆  😆 

Začiatok …? Alebo koniec …??

12:00 seč a je odštartované. Úvodné kolo ako vždy zahajujeme spolu s Maruš. Žiaľ do depa už spolu neprichádzame   😐  Asi 10 m od štartovej čiary padám na ten úžasný “makadamový koberec”. Na pár sekúnd vypínam obraz aj zvuk kým ma z tohto krásneho stavu nepreberie nepríjemná bolesť a prvá myšlienka – ” No ty ideš zase vyzerať !”  😀 . Ešte chvíľu počkám kým sa začnem zbierať zo zeme. Cítim, ako mi štrajchnú niečie kolesá prilbu. Chvalabohu, že mi nikto neprešiel po krku. 😀 

Chvíľu trvá kým sa otrasiem, no ale čo už, aj toto býva súčasťou pretekov a hlavne hromadných štartov.

Pokračujem ďalej, veď do kempu sa vrátiť nechcem. Ešte sa náhodou začnem ľutovať a čo potom? 😀 Radšej nechcem vidieť následky pádu, stačí diera na drese 😕 Vysoká hladina adrenalínu mi nedovolí cítiť nejakú strašnú bolesť, no tá prichádza už v prvom stúpaní. Už to nie je iba bok, ozýva sa aj koleno a rameno. Paráda, čo viac si priať ako takýto skvelý začiatok preteku  😀 . No psychike to veľmi nepomohlo, čo bolo cítiť hlavne  v ďalších kolách   😐 .

Konečne po 30 minútach prichádzam do kempu. Zdrvená a to nie len z úvodu  😀 . Zisťujem, že tento nový bike je trošku iné kafíčko, ako starý dobrý spešlík 😉 . Ja nechápem, ale ja som sa asi zabudla bicyklovať či čo? 😀 Nejakých smiešnych 100 km čo som na ňom nabehala je skutočne málo. Takže v týchto technicky náročných úsekoch je to pre mňa čistá trápenica a ostré zátačky na šotoline jasná vražda  😀 .

 Keďže nie som zvyknutá na tak široké riadidlá, nadchádzam do každej zákruty ako s kamiónom 😀  Stúpania by boli v pohode okrem jedného “uphillu”, ktorý som síce prvé dve kolá dala úplne hore, bez nôžky na zemi :-D, ale ideme predsa 24 hodín, takže pekne s rozumom. Radšej potlačím bike, však rýchlosť mám takmer takú, ako tí na bikoch 😛 . Krásne zjazdíky, ktoré sú odmenou za toto stúpanie som si ale veľmi neužila. Psychika po páde utrpela a zvuk šotoliny mi znie stále v hlave ako výstraha a podvedome stále viac a viac stláčam brzdy.

Šotolina, šotolina …

No “najkrajšia” časť nás čaká na konci  😀 . Prejazd cez šotolinovú príjazdovú cestu do kempu, ktorá je taká prašná (… a keby len táto cesta, celá trať prašná až strach 😀 ), že keď niekto ide pred tebou tak si nevidíš ani … prd  😆 … potom obracačka  a výživné záverečné stúpanie, ktoré sme si minulý rok dávali opačným smerom 😉    a z neho už len prudká odbočka do lesíka.

Počas stúpania som už v prvom kole registrovala po pravej ruke “prudko” naťahané pásky pomedzi stromy a moja predtucha nabrala reálny charakter, keď som odbočila do spomínaného lesíka. Banner visiaci na stromoch s nápisom ZIG – ZAG ….. a vsjo bolo jasno  😛 . Tak veľmi neznáááášam takéto úseky. Zosadať a nasadať – šialenstvo. Zase len pomaly, opatrne a hlavne sa opäť nevytrepať 😛 .

Potom už len šmykľavý zjazd, ktorý sa normálne dá zísť  😆 a potom už len hlúpe spomaľovače s tajným názvom “hunting trip” a “wood wave” 😀 . Ešte sa trafiť cez bráničku a sme doma ….hurááá. Ani poriadne neviem, čo ma viac hnevá. Či ten pád, boľavá noha, či to že sa neviem akosik zladiť s bikom, alebo táto technická trať. Všetko je to ale v hlave a preto to treba postupne odbúrať  😉 .

Buď sa zmieriš, alebo nie …

Po siedmom kole sa postupne vyrovnávam s “zig-zag” úsekom. Nôžka sa čoraz menej a menej dotýka zeme, až to konečne obmedzím iba na jednu zákrutu, ktorú nepokorím ani po 24 hodinách 😕 . O 22:00 prichádza akési zmierenie s traťou ….  aj s bikom. Dievčence – súperky v novej zostave nám dávajú pomaly aj 5 kôl. No čo už. Ale nevzdávame to, až také ľahké to mať nebudú 😛 .

Jazdíme nonstop, veď noc vždy rozhodne. Nechápem, ale takto dobre sa mi po tme hádam ešte ani nejazdilo. Aj strach z kritických zákrut a úsekov ide do úzadia. Asi aj preto, že môj výhľad je obmedzený iba na kužeľ svetla z čelovky  😆 . Kríza prichádza až okolo 2:30. Moje telo má už toho všetkého plné zuby a žiada si spánok  😉 . Teplota klesá na 6 stupňov, nohy si necítim a o rukách ani nehovorím. Zimnica mnou trasie kým si opäť nesadnem na bike a potom je už dobre.

Najhoršie fázy sú tie, keď je Maruš na trati. Mne sa to zdá večnosť. Čakanie prekladám krátkymi 10 minútovými hladinami alfa 😀 … ale nerobí to dobrotu :D.    No a konečne prichádza svitanie. Rána s východom slnka sú tie najkrajšie časti pretekov. Celý kemp ešte spí, na trati krúti len málo bláznov 😀 a  pohoda, klídek , tabáček ….. vtáctvo sa prebúdza a čvirká o prietrh. Krása – nádhera. Len ten prach ….. prach a prach. Očakávali sme nad ránom nejakú rosu, ale nič …… 😀

Nie je nedeľa ako nedeľa …

Ráno dostávam takú energiu do tela, ako keby som snáď spala celú noc  😎 .          A počas jazdy rozmýšľam o tom, že to ešte nemusí byť celkom stratené. Ten náskok by sme hádam aj vedeli znížiť, čo sa nám v konečnom dôsledku i podarí.      Končíme na druhom mieste s odstupom 3 kôl. Na to všetko čo sa udialo a to, že naše súperky majú cca o 20 rokov menej, som celkom spoko 😀 . Dúfam, že aj Maruš 😆 . Lebo nie každý deň je nedeľa. Síce vtedy bola …  😆  😆  😆 , ale asi nie pre nás  😆 .

 

Na záver už len veľké poďakovanie organizátorom a všetkým ľuďom, ktorí sa okolo tejto skvelej akcie motali 😉 ,  a za vybavené krásne počko. Ak dožijeme o rok sme tam znova  😉 .

                                                                                                                                                    TK

 

“Život není medovej, je už prostě takovej, ale já jdu svojí cestou dál.
Tak mě nechte být, naplno ho budu žít, ještě to nade mnou nevyhrál.

 Holki

 

  foto : archív Tatiana Kaliská                                                                                                                foto : archív Marián Bartoš

 

Súťaž o najlepšieho skauta/tku !!!

Ahojte moji milí, keďže sme si už dlho nesúťažili, tak mám pre Vás pripravenú  jednu zábavku na túto sezónu. Vyhlasujem súťaž o najlepšieho skauta resp. skautku Tkfitcentra. Vašou úlohou bude priviesť čo najviac nových klientov do TKfitcentra, podmienkou ale je, že nováčikovia sa musia udržať v pravidelných tréningoch minimálne 3 mesiace.

Pokračovať v čítaní “Súťaž o najlepšieho skauta/tku !!!”